Sv. Marka Križina, Melichara Grodzieckého a Štefana Pongrácza, kňazov a mučeníkov

Začiatkom 17. storočia počas náboženských nepokojov a bojov chytili v Košiciach troch kňazov, ktorí sa horlivo starali o spásu duší: Marka Križína a jeho spoločníkov Štefana Pongrácza a Melichara Grodzieckého zo Spoločnosti Ježišovej. Sľubmi i mučením ich nútili, aby zapreli pravú vieru, a 7. septembra 1619 ich kruto pozabíjali. Pápež Pius X. ich 15. januára 1905 zapísal do zoznamu blahoslavených a Ján Pavol II. ich v Košiciach 2. júla 1995 vyhlásil za svätých.

Z breve pápeža Pia Desiateho o blahorečení Božích sluhov Marka Križína, ostrihomského kanonika, Štefana Pongrácza a Melichara Grodzieckého zo Spoločnosti Ježišovej
(Litterae circulares Curiae Nitriensis, II, 1905, pag. 1-3)

Vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho

Keď máme hovoriť o hrdinských, víťazných mučeníkoch, prichádzajú nám na myseľ slová, ktoré kedysi napísali Pavol a Timotej svojim Filipanom: „Vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho.“ (Flp 1,29) Túto poctu Boh uštedril trom vynikajúcim mužom, a to Markovi Štefanovi Križínovi, kanonikovi ostrihomského metropolitného chrámu, Štefanovi Pongráczovi a Melicharovi Grodzieckému zo Spoločnosti Ježišovej. Pripomíname si ich slávne činy a obetovanie životov pre Krista, aby v týchto časoch nepriaznivých pre Cirkev nechýbali katolíkom vznešené príklady viery a statočnosti, ktoré by mohli, ak to bude potrebné, aj nasledovať.

V čase, keď sa títo traja Kristovi bojovníci horlivo venovali kňazskej službe, Juraj Rákoczi obsadil Košice. Konal tak v mene Gabriela Bethlena, ktorý za pomoci Turkov a podporovaný českými a uhorskými bludármi vtrhol s veľkým vojskom do tohto kraja, aby ho vyňal spod právomoci cisára a pripojil k sebe a k svojmu majetku. Rákoczi ihneď nariadil, aby týchto troch katolíckych kňazov strážili doma vojaci, a prinútil mestskú radu, aby ich odsúdila na smrť.

A tak po polnoci zo šiesteho na siedmeho septembra tisícšesťstodevätnásť vyslaní kati železným kyjom zrazili na zem Pongrácza, ako prvého, s ktorým sa stretli. Potom všetkých troch bili päsťami, kopali, zauškovali a surovo týrali, kým oni vzývali mená Ježiša a Márie. Križínovi ponúkli v mene Rákocziho nádej na záchranu, ak odpadne od katolíckej viery, ale on to rozhodne odmietol. Nato ich vyzliekli zo šiat, zavesili na hradu povaly a pálili horiacimi fakľami, dokiaľ im cez odkryté rebrá nezačali vytekať vnútornosti. A keď začalo svitať, odviazali ich z hrady a Križínovi a Grodzieckému odťali hlavu. Pongrácza udreli dvakrát mečom po hlave a akoby mŕtveho hodili spolu s telami ostatných do latríny. On však ešte dýchal a po dvadsiatich alebo i viacerých hodinách už zoslabnutý od rán i zápachu, ešte vzýval mená Márie a Ježiša a na úsvite ôsmeho septembra odišiel si po nebeský veniec.

Zvesť o tejto hroznej vražde sa rozniesla široko-ďaleko a ako proti jej pôvodcom vyvolávala u každého najväčšie rozhorčenie, tak týmto statočným mužom získavala slávu. Ich telá čoskoro potom dostala od Bethlena do daru nábožná grófka Pálfyová a uložila ich na dôstojnom mieste, najprv v nejakej kaplnke. Potom ich uložili blízko svätyne v kostole uršulínok v Trnave, kde ich Boh oslávil mnohými zázrakmi.

Zdroj: breviarblog.wordpress.com/2020/09/07/sv-marka-krizina-melichara-grodzieckeho-a-stefana-pongracza-knazov-a-mucenikov/