Deň čo deň (26. nedeľa v Cezročnom období)

Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - Deň čo deň (26. nedeľa v Cezročnom období)

Boháč deň čo deň prepychovo hodoval (Lk 16, 19). A pri jeho bráne – možno tiež deň čo deň – bol Lazár, plný vredov. Deň čo deň mali tí dvaja ľudia príležitosť vidieť sa. Boháč však „nevidel", Lazár bol pre neho len kulisou, pozadím. Ako to bolo s Lazárom? Zrejme „videl", vnímal nielen to, čo padalo z boháčovho stola. Jeden prišiel do pekla a druhý do neba. V čom bol rozdiel?

Boháč bol zatratený nie pre svoje bohatstvo či hodovanie. Ale pre svoju nevšímavosť. Deň čo deň mal k dispozícii Božiu milosť – Lazára, ktorému mohol poslúžiť. No milosť neprijímal, nevnímal.

Lazár neprišiel do neba preto, že bol chudobný, plný vredov. Ale preto, že boháča nepreklínal, dokonca mu možno deň čo deň žehnal. Viem, toto si vymýšľam, ale aj Lazár by bol v pekle, keby vnímal boháča len ako kulisu, ktorá mu mohla zabezpečiť obživu.

Deň čo deň... Keď sledujem deň čo deň situáciu vo svete a v spoločnosti, mám neustále milosť niečo s tým urobiť. Modliť sa! (A v rozhovoroch stáť na strane pravdy.) Keď deň čo deň beriem lieky a znášam bolesti, môžem tým niečo dosiahnuť – prinášať obetu trpezlivosti, úsmevu cez slzy, povzbudenia tým, čo moje utrpenie vidia. Keď deň čo deň počúvam predpoveď počasia, mám príležitosť spievať Bohu chvály v daždi i za slnečného dňa (a tiež mocou modlitby odvracať ohlasované víchrice, záplavy...). Keď deň čo deň raňajkujem, obedujem a večeriam, vždy sa môžem o jedlo podeliť (aj tým, že cez nejakú charitu prispejem na jedlo iným), prejaviť vďačnosť tým, vďaka ktorým jedlo mám (ďakuješ niekedy Bohu za prácu poľnohospodárov?), zvelebovať Boha za jeho starostlivosť.

Čo robíš deň čo deň? Akú milosť tým dostávaš a ako ju využívaš?

Dnes je ten čas vzdávať Bohu chválu!

Zdroj: www.dcza.sk/sk/dokumenty/ostatne/zamyslenia/den-co-den-26-nedela-v-cezrocnom-obdobi